Popíjam kávu
rozmýšlam... kedy nájdem tu pravú
koľko bude vzťahov
akou dlhou pojdem dráhou
kým nájdem tu s ktorou budem zbytok života
na ktorej lásku som sa bbezprostredne primotal
Počítam minúty dni mesiace aj roky
až pokým
nenájdem lásku ktorú hladám nastálo
a ja poviem Ďakujem Bože že to nastalo
keď v tej sekunde na chvílu všetko na okolo zastalo
a ja cítim že kúzlo lásky zase zabralo
Mám víziu... stojíme tam v daždi a ty máš mokré tvoje krásne vlasy
blížia sa tváre a preblisne myšlienka... ona pobozká ma asi :)
Keď v tom sú pery spojené
ako srdcia v tom momente čo dovtedy boli rozdvojené
a ja cítim že Nemusím sa báť
že všetko je super a nič nemôže sa stáť
hoci prší a je vážne zima
ja cítim že mi je teplo na srdci a to je fakt príma
Bohužial návrat do reality... kde je jediná chyba
že toto je vízia a jej naplnenie jej chýba
Hah iba ?
Presne treba veriť sebe veriť svojim snom
Nikdy sa nevyrovnať so životným dnom
predsa dno ? To je možnosť sa odraziť
nenechaj sa sklamaním odradiť
Keď nemáš nič aspoň môžeš lahšie zase začať
a nie iba svoje srdce v slzách máčať :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára